streda, 24. júna 2015

Telúr kov, ktorý v čase keď sa vyrábal v Uhorsku nevedela svetová veda využívať a tak bola výroba v Banskej Štiavnici zastavená - jedno z prvenstiev Banskej Štiavnice v baníctve a hutníctve

Kovový Telúr



   Telúr je cínovobiely kryštalický kov . V zlatonosných rudách v Rumunsku ho roku 1782 objavil F.J.Muller von Reichenstein. Názov má odvodený z latinského slova "tellus", čo znamená zem,  atómová hmotnosť: 127,60, atómový polomer: 143,2 pm. Dostal  prekrásne meno, možno najkrajšie, aké len nejakému prvku možno dať. Ako už bolo uvedené je odvodené od latinského „tellus“, zem. Tak ako to pekne znie, taký je telúr aj zriedkavý: Len deväť iných prvkov je podobne zriedkavých ako tento strieborno biely, kovovo sa lesknúci polokov. Telúr je mäkký, ale aj vyslovene krehký, takže sa dá ľahko spracovať na prášok. Objavil ho rakúsky chemik a mineralóg Franz Joseph Müller von Reichenstein v roku 1782, najprv ho však pokladal len za „posírený bizmut“. Objav overil až berlínsky chemik Martin Heinrich Klaproth v roku 1797. Klaproth bol vychýrený odborník, ktorý objavil aj urán, zirkón a cér. Napísal: „Na vyplnenie tejto doterajšej medzery v chemickej mineralógii tu predkladám svoje pokusy a skúsenosti s týmito vzácnymi rudami, ktorých hlavný výsledok spočíva v nájdení a potvrdení nového zvláštneho kovu, ktorému dávam meno Tellurium, požičané od starej matičky zeme.“  Horí jasnomodrým zelenovrúbkovaným plameňom na biely dym oxidu teluričitého. V kyseline sírovej sa rozpúšťa za vzniku červenozafarbeného síričitanu. Technickou rudou na výrobu telúru je nagyagit, izomorfná zmes teluridov a sulfidov zlata, striebra, medi, olova a antimonu. Získava sa aj z kalov olovených komôr a z kalov po elektrolýze surovej medi tak ako selén 

     Konec formuláře
Doteraz jestvujú štyria významní producenti telúru a to v USA, Kanade, Japonsku a Peru. Spolu pokrývajú dve tretiny trhu. Svetová produkcia sa odhaduje na 180 ton ročne. Kde je telúr vôbec potrebný? Tradične je dôležitý ako legovacia prísada pri výrobe káblov a ocele. Vyskytuje sa na povrchu DVD a Blueray diskov i v polovodičoch, hlavne v oblasti fotovoltaiky, teda v solárnych zariadeniach pri premene slnečnej energie na elektrinu. Možno ho obdivovať dokonca aj pri mnohých ohňostrojoch, kde farbu zelenú ako tráva vytvárajú soli telúru. Akokoľvek majú oblasti použitia zaistenú budúcnosť, akokoľvek nádherne pôsobí ohňostroj na divákov: Už len za svoje krásne meno si telúr zaslúžil svoje objavenie v roku 1782. Hlavná oblasť výskytu Špecifikácia bod topenia: 449,5° C špecifická hmotnosť: 6,25g/cm³ farba: strieborná biela bod varu: 989,8° C svetová ročná produkcia : 180 t výskyt v zemskej kôre: 0,001 ppm výparné teplo: 48 kJ/mol .
    


Použitie :
  • legovacia prísada pre oceľ, liatinu, zliatiny medi a olova
  • legovacia prísada pre nehrdzavejúce ušľachtilé ocele
  • fotodiódy
  • solárne články s tenkou vrstvou
  • optické pamäťové nosiče (CD, DVD, atď.)
  • novodobé pamäťové materiály ako “Phase Change Random Access Memory“
  • farby na sklo a keramiku
  • Peltierove elektrotermické meniče
To boli informácie z internetu, ale vráťme sa na Slovensko do nášho regiónu.

 Bohatstvo, ktoré sa v našom regióne vo forme rúd nachádzalo, nedávalo spať mnohým bádateľom. Jedným z takých bol aj Alojz Wehrle, ktorý v rokoch 1820 až 1835 pôsobil ako profesor katedry chémie, mineralógie a hutníctva na  Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Zaoberal sa rôznymi činnosťami. Mimo iného bol členom  zboru na vyhľadávanie minerálov. Podarilo sa mu okrem inej záslužnej činnosti nájsť v okolí Župkova na úpätí Vtáčnika neznámy minerál, ktorý nazval prizmatický bizmut. Analyzoval ho a zaslal v tom čase už svetoznámemu švédskemu chemikovi Berzeliovi. V zachovanom liste sa banskoštiavnický profesor veľmi skromne predstavuje, ďakuje švédskemu vedcovi za vedomosti, ktoré získal vďaka nemu. Za citáciu určite stojí časť, ktorá sa dotýka bizmutového minerálu. V liste sa píše: „Dovoľte, aby som Vám zaslal vzorku rudy telúru, ktorý som nedávno objavil v okolí Banskej Štiavnice, v obci Župkov, ktorý som publikoval pod menom prizmatický bizmut. Obsahuje 34 percent telúru, 61 percent bizmutu a 4,8 percenta síry, okrem stôp selénu.“ Takýto dopis bol odoslaný z Banskej Štiavnice roku 1830. Analyzoval som tento minerál ako prvý“. Nasledovali ďalší vedci, veď štiavnický profesor ho rozposlal do Viedne a zrejme aj do ďalších miest. V podstate sa novoobjavený minerál zo Župkova stal atrakciou. Wehrlemu sa z neho podarilo izolovať telúr, ktorý však nenašiel praktické použitie.
            V Župkove vznikli aj malé štôlne, ktoré sú však zavalené a na ich mieste vidieť len ryhu v zemi.
            Samotné župkovské ložisko bizmutového tetradymitu na úpätí starovulkánu Vtáčnik je z baníckeho hľadiska nevýznamné, ale dá sa hodnotiť ako mineralogicky pozoruhodné. Obecný úrad v Župkove vybavil svoju obec orientačnými tabuľami s popisom ložiska, pri ňom samotnom je vkusné odpočívadlo. Určite aj to môže prispieť k zatraktívneniu turistiky v tomto kraji. Musím sa priznať, že o nálezisku tetradymitu v Župkove som ani ja nevedel. No z Čiech prichádza už druhá generácia „bádateľov“ (pred 30 rokmi chodili ich otcovia) so špeciálnymi mapami. Nakopú si zeminu, a potom ju v potoku premývajú, hľadajú tetradymit.
            Andrej Kmeť a František Kabina nazvali tento minerál župkovit.
Župkovský tetradymit

Výroba v Ústrednej hute v Banskej Štiavnici

Vlastne teraz niekoľko viet k štiavnickému Telúru. Telúr začala Ústredná huta v rokoch 1892-1893, vyrábať, ako prvá na svete v kovovom  stave z rúd dovážaných zo sedmohradského Nagyáru. Je to vlastne ďalšie prvenstvo Banskej Štiavnice. Celá problematika tejto výroby nie je historicky dostatočne preskúmaná, ale prameňom pre ďalšie štúdium by mohli byť požiadavky z popredných európskych univerzít na zaslanie vzoriek vyrobeného telúru. Doc. Herčko predpokladá, že bolo vyrobené asi 200 ton tohto kovu, čo v tej dobe u kovu, ktorý ešte nemal potenciálne využitie nie je málo. Pre obchodný nezáujem bola výroba zastavená.
    Možno na záver ešte zaujímavá informácia, asi pred 40 rokmi som si vypočul dvoch významných múzejníkov o tom, že v múzeu sa nachádzala  pamätná medaila telúru, ale táto nemenovanému pracovníkovi vypadla z rúk a samozrejme, keďže sa jedná o krehký kov rozbila . Myslím, že aj túto otázku by bolo vhodné preveriť, nakoniec je možné, že sa zbytky tejto medaile niekde v depozitári nachádzajú.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára